V jedno zamračené letné doobedie v auguste 2014 sme sa rozhodli navštíviť Starý Smokovec. Aby som nahovoril manželku na výlet, cieľom mala byť najmä cukráreň v Starom Smokovci, kde sme si naposledy dali výborný zákuskom po túre 🙂
Celé dni sme vyčkávali dobré počasie a to nie a nie prísť.

Doobeda nepršalo a tak sme sa vydali na výlet riadne vyzbrojení, mali sme bundy, ale aj pršiplášte. Tie sa nám veru zišli, hneď po príchode do Starého Smokovca totiž začalo po drobných prehánkach poriadne „liať“. Ani po treťom koláči dážď neopadol a po hodine sedenia v cukrárni sme sa preto vydali na cestu späť – zabalení do pršiplášťov! 🙂

Trasa začínala vo Vrbove – my sme boli ubytovaní v Žltom dome, kde mimochodom, požičiavajú aj bicykle. Momentálne sú po servise, takže by mali byť ok… Ale sú to horské bicykle, my máme svoje, crossové. Z Vrbova sme sa vydali po hlavnej ceste na Žakovce, ďalej Huncovce. Vo Veľkej Lomnici treba odbočiť na Tatranskú Lomnicu a napokon, objavíte sa v Smokovcoch, aj v tom Starom, pod Hrebienkom, pri vytúženom cieli – cukrárni 🙂

Terén je kopcovitý, už hneď vo Vrbove, až do Huncoviec, nasleduje ale relatívna rovina až pod Tatranskú Lomnicu. Ďalej ale treba rátať s miernym, ale relatívne súvislým stúpaním až k cukrárni :-). Zo Starého Smokovca môžete vyjsť až na Hrebienok, kam vedie asfaltová cesta. Trasu predĺžite o cca 3,5 km, ale riadneho stúpania. Na mape je tento úsek vyznačený. Odmenou vám budú pekné výhľady na obce pod Tatrami. Úsek je vyznačený medzi písmenami C a D.

Cestou späť môžete ísť tou istou trasou, prípadne, ak máte trochu kondície, môžete sa vybrať aj smerom na Poprad a urobiť okruh z Popradu smerom na Hozelec a následne Úsvit, Žakovce, Vrbov. Odmenou vám bude od Hozelca pekná asfaltová cesta bez inej dopravy až do Žakoviec. Pozor ale, trasa sa takto s Hrebienkom natiahne na vyše 70km.

My sme zvolili tú najjednoduchšiu cestu späť – rovnako, ako sme došli. Nebolo veľa dôvodov počas dažďa trasu predlžovať. Vďaka počasiu sme sa ale aj neuveriteľne zabávali! Stále pršalo, cesta bola totiž stále klesajúca a voda striekajúca do tváre, očí a na chrbát nám dala zabrať. Preto sme volili to najdrsnejšie zabalenie – do pršiplášťov, aké sa používajú pri turistike – videli ste už turistu s pončom na bicykli? Keď som zbadal, ako vyzerá v tomto moja manželka, smial som sa ako dieťa – ako jej fúkal vietor do toho ponča, vyzerala ako veľký červený chrobák 🙂 Nabudúce sa vybavíme lepšie.

Konečná trasa je na vás, držíme palce!
Ak by ste sa v lete báli vody a dažďa, pripájam aj iné možnosti výletovania, ako sme to v lete 2014 vymysleli my dvaja. Pozrite si výlety na mojej stránke.