V jeden nie úplne pekný zimný deň sme sa so sestrou rozhodli zobrať rodičom bicykle a ísť sa previesť. Nechcel som ísť do Zaľubice, veď tam chodíme stále, ale nakoniec nás tam cestičky naviedli znovu, aj keď z úplne inej strany.

Vybrali sme sa po cyklotrase z Vrbova smerom na Kežmarok a takto krásne nám svietilo slniečko:

Ak zídete v Kežmarku dolu k sídlisku, cyklotrasa našim smerom sa stráca. Okolo obchodného centra sme teda prešli spolu s autami – smerom do mesta a ďalej popri zimnom štadióne k hradu. Tam sa objaví znovu cyklotrasa, ktorá nás povedie ďalej. Poznáme to tu – ak pôjdeme rovno, pôjdeme smerom na Strážky, kde je kaštieľ, ďalej na Spišskú Belú… Čo sme ale nevedeli je, čo je tam doprava, rozhodli sme sa to preto zistiť 🙂

Krátko po rázcestí prechádzame okolo krásnej vodnej plochy – doma zisťujem, že sa volá Zlatná. Tabule nám hovoria, že smerom kam ideme je Zaľubica. O tejto časti regiónu sme už písali napríklad tu.

Cesta dolinou však začala byť plná ľadu a stvrdnutého snehu. Niektoré úseky sme sa rozhodli obchádzať radšej po poli, s tým e-bajkom je to fakt zábava 🙂

Akýkoľvek terén, stačí poriadne zabrať a ide sa, rozrážam sneh, trávu, brodím bahno, naozaj sa zabávam. Ľadu a s pribúdajúcimi metrami ale pribúda a segre sa trochu prestáva páčiť ťažký bicykel na zľadovatenom povrchu, nečudo, aj mne sa vyšmykol z pod zadku, len to nepovedzte tatkovi – to od neho som si ho požičal 🙂

Brodili sme sa ešte chvíľu ďalej a s problémami prechádzali ďalšie ľadové a snehové úseky, ale nestihli by sme sa prebrodiť až do Zaľubice do zotmenia. Áno, vzdali sme sa – vy však nemusíte, stačí vstať doobeda z postele 🙂 pozrite tú prírodu, stojí za to. S takýmto pohľadom na Vysoké Tatry sme sa vracali naspäť. A čo, že na kopci, keď už sme videli aj Vrbovskú kostolnú vežu nám skoro hlavy odmrzli – stálo to za to 🙂

PS: Body A, B, C, D zobrazujú cestu naspäť. Je to asfaltová cesta, ale nie frekventovaná. Doplnil som ručne.