Veľmi pekná, stredne náročná túra, podľa značenia na mapách 3 a 1/2 hodiny. Pre bežného smretlníka – 4 a viac hodín. Začiatok: Podlesok, Hrabušice, ďalej po modrej, smerom na Hrdlo hornádu, Letanovský Mlyn. Naspäť po žltej značke.

Trasa autom
vedie z Vrbova smerom na Vlkovú a Spišský Štvrtok. Tam, vo Spišskom Štvrtku treba zabočiť doprava. Nasledujúca obec je severná brána do Slovenského Raja – Hrabušice. Tam sa nechajte navigovať šípkami, smerom na Podlesok.
Nájdete parkovisko. Poplatok v lete 2012 bol za os. auto 2€, 1,5€ následne zaplatíte za dospelú osobu. Poplatok je logický – za údržbu chodníkov, stupačiek a rebríkov, ktorých je na týchto trasách dostatok.

Z podlesku sme sa vybrali po modrej značke – smer – Hrdlo Hornádu. Hneď na začiatok pekný výhľad na most a za ním prvé konštrukcie nad Hornádom, po ktorých sme začali náš výlet.

Cesta pokračovala neustále popri rieke, terén bol, rovnako ako v knihe – mierne náročný 🙂

Stupačky popri skale, kde reťaz bola pre dospelého človeka umiestnená vo výške pod pásom už boli náročnejšie. Ak by bola reťaz vyššie, dospelý by prešiel s prehľadom, takto musí byť pri prechode otočený tvárou smerom k skale a pomaly sa posúvať. Nie je to ale nič, čo by aj ľahký turista nezvládol.

Trasa bola rôznorodá, občasné stúpanie nad rieku striedal prechod cez les popri rieke.

Zaujímavé otvory v skale popri rieke. A na druhej fotografii? Zastali sme na chvíľu pri rieke a zrazu som cítil zachvenie a počul klepot – ďateľ sa činil na strome 🙂 Snažil som sa ho zachytiť, ale bol predsalen, trochu vysoko.

Skala nad riekou, smiali sme sa, ako asi vznikli tie oranžové fleky – fakt tam niekto pravidelne cikáva? 🙂

Cestou sme mnohokrát prechádzali cez rôzne mosty na druhú stranu. Tento most sa vedel pekne rozkývať. Bol aj celkom pekne vysoko, pohľad dole do rieky to ale nezachytil, preto som sa snažil odfotiť si nohu 🙂

Našim cieľom bol Letanovský Mlyn. Nie svetoznáma cigánska osada, ale miesto, podľa ktorej táto osada nesie svoje meno. Ešte treba dodať, že táto trasa, narozdiel od tej, o ktorej som písal minule, už cez osadu nevedie :-). Naspäť k Letanovskému mlynu: na danom mieste, v srdci Slovenského raja, asi do polovice minulého storočia bol ozajstný mlyn, spolu s niekoľkými ďalšími budovami, blízko ktorého sa nachádzal aj Kartuziánsky most, z 15-eho storočia. (áno, Kartuziánsky kláštor, alebo jeho zrúcaniny sa nachádzajú na Kláštorisku, kam viedol minulý výlet). Ako to už býva ale za čias vojny, bol aj tento most zlikvidovaný. V súčasnosti je ale zrekonštruovaný a vy ho viete nájsť blízko Letanovského Mlyna.
My sme nemali šťastie na počasie a keďže dosť pršalo, žiadne fotky z konca trasy nemáme. Všetko bolo schované pod pršiplášťom. Pravda, kto by čakal niečo prevratné na konci trasy, asi by bol sklamaný. V našom prípade to bol bufet plný turistov – zrekonštruovaný Letanovský mlyn, kde je možné niečo zjesť, či vypiť a pokračovať ďalej.

Tieto fotografie sú už z našej cesty naspäť. Ako som spomínal, naša cesta bola okružná, nevracali sme sa po tej istej trase naspäť po modrej značke, ale vracali sme sa po žltej. Nešli sme síce tak peknou trasou, ak smerom k Letanovskému mlynu, ale nemožno povedať, že by to bolo nezaujímavé. Pozor však na tabuľu, ktorú sme si odfotili. Koho by napadlo, že žltým označené a približne rovnako nasmerované tabule pôjdu inými smermi, čo? Presne to bol náš prípad. Odbočku doľava, ktorá mala viesť našim smerom sme si nevšimli (naozaj nebola veľmi dobre označená) a pokračovali sme smerom na Čingov. Tak sme si vyšliapali celkom slušný kopček hore, kde sme zistili, že ideme opačným smerom. Museli sme sa znovu teda vrátiť dole, k tejto tabuli a druhej žltej šípke, ktorá nás pre zmenu poslala na iný kopec, ako inak, znovu smerom hore 🙂 Trasu sme si tak predĺžili o viac ako hodinu :-).

Cesta naspäť po žltej ponúkla aj takéto výhľady. Budova dole je Letanovský mlyn.

Cesta ďalej šla ponad rieku Hornád až k Podlesku. Musím povedať, že atraktívnejšia trasa je určite po modrej značke. Taktiež značenie v Slovenskom raji je dosť prísne. Ak podľa mapy nám cesta mala trvať 3 a 1/2 hodiny, v skutočnosti to bolo vyše štyroch hodín, pritom samozrejme, nerátam obchádzku :-). Buďte preto pri plánovaní výletov v Slovenskom raji radšej na začiatok skromnejší, neviem, nakoľko by sa predĺžila plánovaná trasa z ôsmich hodín.