Toto vlastne nie je túra. Toto je krásny výlet do nádhernej, miestami trochu zabudnutej krajiny. Bolo 2.5.2008, vôbec nie slnečný deň, ale museli sme niekam von, už deň predtým bolo jasné, kam pôjdeme tento raz… do Pienin, z Vrbova smerom na Spišskú Starú Ves, cieľ: Červený Kláštor

Cesta z Vrbova do Červeného Kláštora trvala niečo okolo hodiny, pre nás „domácich“ tam bolo veľa nového, takže to nebolo také strašné, naviac, počas trasy cez horský prechod cez Maguru, večne „ospevovanú“ v dopravných správach v zime sme sa nestačili čudovať, aká je tam príroda krásna, no z auta to aj tak nie je ono…

Náš výlet začal skutočne až niekde pred Červeným Kláštorom, kde určite zbadáte miesta, kde sa nachádzajú pĺtnické nástupištia. Na jednom z nich sme aj my odparkovali… Tam to už bolo rušné, ľudia nastupovali ako do hromadnej mestskej dopravy, zrejme preto, že bol práve predĺžený víkend, kedy majú voľno aj v Poľsku a vraj aj v Litve, v krajinách, ktoré ešte spolu s Maďarskom tvorili väčšinu „moreplavcov“ v Pieninách. Na začiatok bolo treba ešte zaplatiť, tých 250 korún na dospelú osobu neľutujte, neskôr zistíte, že sa to naozaj oplatí a pltníci sa na tie peniažky musia aj poriadne nadrieť. O pár minút sme už boli na plti, po usadení do nás milo privítal v slovenčine a angličtine pán v kroji, teda, vo vestičke a klobúku, ale nič to nemenilo na fakte, že s ním bola zábava, rozprával vtipne, poinformoval nás o tom, čo vidíme, o histórii pltníctva, o tom, ako sa stavala cesta okolo brehu, no a popri tom všetkom kormidloval 🙂 celé to malo jednu chybu, bola zima! 🙂 nebolo to tak strašné, ale od vody jednoducho ťahá chlad, tak sme ku koncu už aj dúfali, že konečne dôjdeme do cieľa 🙂

došli sme… na brehu už nakladali plte na nákladné autá… vraj každý pltník sa musí starať aj o to, nie len zísť na plti dole… vtedy som si povedal, že si tie peniaze naozaj zaslúžia, každá plť sa skladá z piatich častí, na ktoré sa musí rozobrať, aby sa dala ľahšie naložiť… Dole bola krásne vybudované miesto pre turistov, ktorí sa tam pohybovali s bicyklami, kam sa človek pozre, napokoj, aj my sme plánovali, že pôjdeme naspäť bicyklom po ceste, ktorú dala vybudovať ešte Mária Terézia, no práve odchádzajúci autobus a ešte stále premrznuté lenivé zadky nás presvedčili, že pôjdeme autobusom. Ukázalo sa to ako dobré riešenie 🙂 naviac, videli sme okolie z pohľadu, aký by nám bicykel neponúkol, autobus sa vyštveral do kopca, odkiaľ sme pozerali dole, akoby z lietadla…

Super zážitok, nabudúce sa chystáme na Tri Koruny, túra, ako nám povedal náš kapitán na plti by mala trvať okolo dve hodinky hore a bude nás čakať výhľad do široka – ďaleka… už teraz sa teším!